V čase, keď si pripomíname pamiatku zosnulých, sa žiaci septimy A na hodine dejepisu s pani učiteľkou Miriam Kohutovou pristavili pri spomienke na tých, ktorým dejiny nedopriali dospieť. Témou hodiny bol nástup totalitných režimov po prvej svetovej vojne. Žiaci si pripomenuli státisíce svojich rovesníkov – detí, študentov a mladých ľudí, ktorých životy vyhasli počas nacistického prenasledovania a holokaustu.
Zapojili sa do medzinárodného projektu Krokus (The Crocus Project). Každý žiak zasadil jednu cibuľku žltého krokusu – symbolickú spomienku na jedno z detí, ktoré sa už nikdy nemohli vrátiť do školských lavíc, stretnúť s priateľmi ani uskutočniť svoje sny.
Na jar, v marci, keď si pripomíname odchod prvého transportu Židov zo Slovenska do koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau, by mali naše krokusy rozkvitnúť. Ich žltá farba pripomína Dávidovu hviezdu, ktorú museli Židia počas nacistického režimu nosiť na odeve. Možno sa na prvý pohľad zdá, že zasadiť jednu malú cibuľku je nepatrné gesto. No práve z takýchto gest vyrastá niečo dôležité – úcta k ľudskému životu, empatia a vedomie, že za každým historickým číslom sa skrýva konkrétny človek a jeho príbeh.
Keď na jar rozkvitnú žlté krokusy, nebudú iba ozdobou nášho školského areálu. Budú tichou pripomienkou, že na tieto deti nesmieme zabudnúť. Pretože zabudnúť na minulosť znamená riskovať, že nebudeme vedieť rozpoznať jej varovné signály v prítomnosti.
M. Kohutová